Knižka, ktorú teraz asi držíte v ruke, je aj nie je rozprávka. Dejú sa v nej totiž veci, ktoré sa v skutočnosti stať nemôžu, ale aj veci, ktoré sa v skutočnosti už dejú, alebo diať môžu… Ako keď sa v bohom zabudnutej krajine objavia jazdci s pílami a sekerami a začnú rúbať starú hrušku. Najstaršia dcéra hospodára Vendulka sa im statočne postaví a aj keď sa jej tak úplne nepodarí im v tom zabrániť, počuje hlas umierajúceho stromu: naber si moju miazgu a budeš rozumieť všetkému živému a ono tebe. A skutočne, všetko živočíšstvo, komáre a hmyz počnúc, krysami a hady končiac, pomôže Vendulce dostať sa aj z tých najbeznádejnejších situácií. Keď sa človek a príroda spriatelí, získajú obaja. Správnym chalanom sa určite bude páčiť, ako vtáčie letky bombardujú svojim trusom presili ozbrojených drábov alebo nafúkané, snobské a naparádené dvoranstvo. A dievčatá by zase mohlo zaujímať, ako to dopadne, keď sa do Vendulky, vydávajúcej sa kvôli väčšiemu rešpektu za mladíka, zamiluje princezná Miroslava. A skôr narodení by sa mohli s úľavou zasmiať hlúposti tých, ktorí uverili sľubom stále väčšieho a väčšieho bohatstva a zároveň aj naznačiť potomstvu, ako sa takýto stále komfortnejší a komfortnejší život podpisuje na našej matičke Zemi. Mohlo by tak dôjsť k tomu, čo odborníci nazývajú „rodinná medzigeneračná komunikácia“.