Denníky Moniky Pajerovej z rokov 1980-1990 prinášajú autentické svedectvo o spoločenských a politických pomeroch za normalizácie, o opatrnom politickom topení v závere rokov osemdesiatych a páde komunistického režimu v novembri roku 1989.
Stretávame sa v nich s celým radom osobností českého disentu a ľudí slobodomyseľne zmýšľajúcich, ktorí buď boli nútení emigrovať, alebo sa po svojom museli vyrovnávať s panujúcimi pomermi. Zvlášť výrazné miesto v autorkiných denníkových záznamoch zaujíma líčenie udalostí roku 1989, protirežimných demonštrácií, rola študentov v zamatovej revolúcii, ku ktorých najvýraznejším predstaviteľom a hovorcom sama patrila.
Autorkine zápisky však zachytávajú celkovú atmosféru vtedajšej doby, správanie ľudí a ich životné - politické aj čisto súkromné - dilemy. Práve v denníku ako žánri najintímnejším môžeme spoznávať danú dobu najbezprostrednejšie.