Súbor esejistických pojednaní a literárnohistorických úvah z pera bohemistu Vladimíra Novotného (1946) predstavuje monografickú analýzu doterajšieho básnického, prozaického, ale aj dramatického diela Pavla Rejchrta. Čiže umelca, ktorý začal knižne publikovať až v prvých ponovembrových rokoch a ktorého tvorba býva označovaná za novodobý variant evanjelického literárneho existencializmu.
Jednotlivé autorove charakteristiky ukazujú, kde av čom je Rejchrt žijúcim klasikom tohto tvorivého smerovania, kde a ako ho ale výrazne prekračuje a stáva sa svojbytným hovorcom súčasného variantu literatúry morálneho nepokoja.