Prvá a najdojemnejšia kapitola fiktívneho Kerouacovho životopisu, "Duluozovej legendy", ktorú písal v podstate celý život, pretože látkou i palivom jeho písania vždy boli vlastné, intenzívne prežívané skúsenosti. Vízie Gerarda sú tým, čo si Jack Kerouac – či jeho prozaický alter ego Duluoz – pamätá o svojom bratovi Gerardovi; je to sled výjavov, vízií či videní, detailov pretvorených v básnickú pravdu, čriepkov videných očami dieťaťa, matných spomienok na milovanú, dôverne blízku, anjelskú bytosť, ktorú odviedla z jeho života smrteľná choroba, keď mal Gerard deväť rokov a Jack mal iba štyri roky. Knihu napísal Kerouac počas dvoch týždňov v roku 1956, v rovnakom roku, keď rozpísal Anjelov zúfalstvo a dokončil Tristessu, a ako by v nej utekal k spomienkam na detskú čistotu a nevinnosť, na šťastné roky prežité po boku milujúceho a milovaného brata, ktorého vidí svojho prvého učiteľa.