Je oddelenie vrážd, kam sa na začiatku svojej kariéry zo všetkých síl snažíte dostať: oddelenie, kde každý deň balansujete na okraji s geniálnymi gaunermi a psychopatmi s vedomím, že jediné žmurknutie v zlú chvíľu môže znamenať rozdiel medzi víťazstvom a ďalším zavraždeným. A potom je oddelenie vrážd, na ktorom pracujete naozaj, kde vás ostatní majú za vyvrhele. Kde robíte jednu nočnú smenu za druhú. Kde schytávate schválnosti a zlomyseľné žarty ďaleko za hranou znesiteľnosti. Kde riešite tuctový ksindl, prečítate svedecké výpovede a zúfalo vyzeráte prípad, ktorý by vás mohol dostať tam, kde ste chceli byť. Ten dnešný prípad medzi nich nepatrí. Podľa policajtov z miestnej stanice ide o tuctové domáce násilie. Od detektíva Antoinette Conwayovej a jej parťáka Stephena Morana sa čaká, že iba vyhľadajú amanta zavraždených a dajú mu náramky. A potom už bude všetko zase ako predtým, z diaľky sa budú prizerať, ako si to policajné esá rozdávajú s psychopatmi. Lenže keď sa Conwayová zahľadí do tváre obete, zisťuje, že už ju predtým videla. A znenazdávanie dochádza k šokujúcemu presvedčeniu, že všetko je inak. Toto je prípad, na ktorý čakala. Precízne strihaný a brutálny, spletitý a závažný. Lenže jedna vec je dostať vraha a úplne iná vec je ísť proti celému vlastnému oddeleniu.