Zbierka rôznorodých esejí, ktorá je oslavou ľudskej zvedavosti. Popredný svetový neurológ Oliver Sacks v nej nazerá z rôznych uhlov na svoj život a spomína najmä na to, čo ho najviac ovplyvnilo. Približuje svoje detstvo, kedy sa prvýkrát zamiloval do sodíka, draslíka a chlóru a začal vykonávať prvé pokusy (niekedy nie celkom podarené, ako dokazovala explózia pohárov so zle zakonzervovanými kvasiacimi sépiami), získava prvé skúsenosti s čítaním a knižnicami (knižnica v rodnom dome bola jeho najobľúbenejšie miestností, súperila iba s chemickým laboratóriom) a múzei (raz strávil celú noc v sieni fosílnych bezstavovcov), z ktorých sa stala celoživotná láska. Autor pripomína niektoré zaujímavé klinické prípady zo svojej praxe, ako bola návšteva odľahlej osady mennonitov, kde sa vyskytuje neobvyklý počet tourettikov s rôznymi tikami, alebo epidémiu spavého ochorenia so "zastavenými" pacientmi. Popisuje, ako tieto poruchy poväčšine odrážajú pomaly nastávajúce zmeny v mozgu, kedy dochádza k rozrušeniu samotných základov vedomia a jastva a ku krátkodobému či trvalému pocíteniu ničoty. Spomína stigma a nepochopenie, ktoré takéto a podobné choroby stále obklopuje, a dotýka sa samotného poňatia medicíny, kedy sa lekárske techniky a postupy síce zmenili, ľudský zážitok však nie.