Nová kniha Jiřiny Šiklovej formou fiktívnych rozhovorov, rozprávania i teoretických výkladov približuje smrť ako základný životný fakt, ktorý na vlastnú škodu vytesňujeme zo svojho myslenia a reči – as nimi často aj umierajúceho človeka. My ľudia sme si ako jediní tvorovia vedomí svojej smrti. Napriek tomu sa bojíme o nej hovoriť a často to neumožňujeme ani svojim blízkym ľuďom, ktorí odchádzajú. Napätie sa tým stupňuje, umiera sa dnes skoro bez rozlúčenia a vyslovenia posledného priania. Knižka Jiřiny Šiklovej prelamuje toto nepísané tabu a formou fiktívnych dialógov, rozprávania, zamyslenia i teoretických výkladov približuje toto obdobie ľudského života umierajúcim aj tým, ktorí ich sprevádzajú. Nie je to návod, skôr povzbudenie, aby sme hľadali k druhému cestu aspoň v posledných dňoch života.