Básnický debut scenáristu, laureáta Literárnej súťaže Františka Halasa a publicistu Jána Henricha Karáska je záznamom o zmiznutí, ale aj pojednaní o tom, čo určuje charakter človeka. Ako naň budeme po jeho odchode spomínať? Čo sú udalosti, ktoré definujú osobu? A hrá nejakú rolu, či epitafy odkazujú k reálnym či fiktívnym postavám? Veď vzdialenosť je v oboch prípadoch nesmierna a snaha ju vymerať rovnako pochabé, ako nevyhnutná. Päť segmentov tvorených z nezvyčajne naratívnych básní pretínajú a spájajú tri krátke prózy, v ktorých sa odráža istá možnosť návratu späť. Vymeriavanie vzdialenosti je v súčasnej poézii unikátne koncipovaná zbierka, zviazaná ľudskými príbehmi, ale napriek tomu dosahujúca básnické vyjadrenie. Sú to popisy konca, ale v čitateľovej hlave otvárajú začiatky interpretácie.