V poradí už ôsma zbierka Hany Karoliny Kobulejovej nesie všetky charakteristické rysy jej tvorby - premenlivosť, snivosť, pátranie po jemne vyplývajúcich súvislostiach a predstavivosť, ktorá sa nenechá ničím spútavať. Hrátky s význammi slov a prechádzky vnútorným svetom, spojené s intenzívnym vnímaním a prežívaním všetkého, čo ju obklopuje, dávajú básňam vlastnú atmosféru. Podobne ako nám krajina zaliata svitaním pripadá v plnom slnku dôverne známa, a napriek tomu nová, tak aj táto zbierka ponúka čitateľom nevšedné pohľady na svet očami mladej surrealistickej básničky, ktorých pointa vás zavádza do mnohých smerov, ktorým sa zdá byť jedno spoločné - doceniť význam vnútorných zážitkov a počúvať úprimným cestám, ktoré sa rozvíjajú v našom ja.