„Naštípnuté knihy ich zranený lesk/viac vám neodkážem,“ čítame v záverečnej básni poslednej zbierky Petra Kráľa Vzdialenosti. Patos zranenia vedľa úsmevu nad štiepaním kníh ako drevo. Nenaliehavosť, odľahčenie. Spontaneita, ktorú si Kráľ uchoval až do konca. Do Kráľova typicky odťaženého glosovania skutočnosti zároveň vniká potlačovaná úzkosť zo smrti, „neúprosný hrot“.