Dagmar Pecková / Wanted / Piesne Kurta Weilla Kurt Weill (1900-1950) - Surabaya Johnny, Youkali, Der Abschiedsbrief, Berlin im Licht, Das Lied von deň Braunen Inseln, Zuhälterballade, Die Seeräuber-Jenny , Denn wie man sich bettet, so liegt man, Alabama Song, Buddy na Nightshift, I'm a stranger here myseľ, Kanonensong, Die Moritat von Mackie Messer Dagmar Pecková – mezzosoprán, Jiří Hájek, Jan Kučera – spev, Epoque Quartet & Orchestra, Miroslav Hloucal Jazz Band atď., dirigent Ján Kučera K opere nemôžeme pristupovať z pozície snobského odmietania. Nemôžeme písať opery, a zároveň bedovať nad nedostatkami žánru. Musíme tým, čo javisko ponúka, naplniť vlastný ideál,“ napísal Kurt Weill roku 1926. To bol iba začiatok Weillovho hľadania nového hudobného žánru, ktorý by nahradil klasickú operu. Úspech Trojgrošovej opery mu dal za pravdu, presadenie nového žánru prišlo v pravú chvíľu a zdá sa, že aj publikum na oživenie opery priamo čakalo. Ona dobrodružná cesta, na ktorú Weill dostal presne 50 rokov, viedla z Nemecka cez Paríž do New Yorku a priniesla výrazné zjednodušenie hudobného jazyka, inšpiráciu populárnou hudbou a jazzom a prenesenie speváckych úloh na hercov bez klasického speváckeho školenia. Skutočná revolúcia. A to je presne výzva pre mezzosopranistku Dagmar Peckovú. Pevkyňa, ktorá hosťovala na svetových operných scénach, ktorá je spájaná s Mozartom, Mahlerom i Bizetovou Carmen..., ktorá sa však nikdy neuspokojí s akademizmom a prázdnou formou. Jeden z jej snov, album piesní Kurta Weilla, sa stáva skutočnosťou 25 rokov po tom, čo v Stuttgartskej opere stvárnila hlavnú ženskú rolu v opere Sláva a pád mesta Mahagóny. Takže: neopakovateľná poetika Weillových piesní, bezchybne šliapajúca kapela a skvelé aranže lavírujúce medzi klasikou a jazzom – a, samozrejme, Dagmar Pecková, ktorá si chce plniť svoje sny a všetko robiť naplno. Kurt Weill podľa Dagmar Peckovej. Piesne, ktoré idú až na dreň. Nová nahrávka