„Áno, aj jeden bozk môže byť bozkom smrti. Čo je obzvlášť tu, vo vriacom Taliansku, katastrofa. Emócie a láska sa nedajú vmestnať len do horúcich pohľadov a slov, cedených cez rúško ako špagety cez sitko...“ Ako prežíva ťažkú koronavírovú pandémiu v Taliansku roku 2020 česká rodina v dolomitskom podhorí? A ako prežívajú túto anabázu tí najpostihnutejší, staršie talianske šťabajzne a optimizmom oplývajúci štramáci? Ako sa v tejto neľahkej dobe žije tvrdohlavým, vetrom ošľahaným horalom? Prečo talianski oteckovia nejazdia nakupovať autom, ale radšej šliapu pešo? Čo znamená mať „napoly koronu“ – „mezzacoronu“ a prečo vám výrazne zlepší náladu? Aké boli body navrhovaného plážového desatora a prečo zneli úplne bláznivo? Čo zaručene pomáha proti začínajúcej rodinnej ponorke? Prečo má dievča z hôr častokrát väčší prehľad ako kadejaký chytrolín z mesta? Prečo aj počas najtemnejších okamihov Taliani neprepadali panike a zomkli sa v boji s doposiaľ neznámym nepriateľom? Prečo nestratili svoju povestnú dobrosrdečnosť a ľudskosť? Kde vzali silu ísť aj napriek všetkým ťažkostiam ďalej? A prečo ich nikdy neopustil zmysel pre humor? Aj napriek veľkému psychickému a fyzickému vypätiu autorka zapisovala a popisovala každodenne po najkritickejšie dva mesiace deň pod dni. Verne, bez príkras, samozrejme s jemným humorom a všeobjímajúcou taliansko-českou láskavosťou. Jej postrehy a zážitky sú písané najmä z prostredia za pultom podhorského obchodíka, ktorý sa stal počas niekoľkomesačného zákazu vychádzania, okrem lekární a nemocnice, jediným centrom diania.