Je lepšia horská dráha, alebo električka v Lisabone?
Môže mať život podobný šmrnc, alebo sa to stáva len vo fantázii?
Psychiater Radkin Honzák prirovnal túto knižku k obrazom Salvadora Daliho a našiel v nej "malé radosti aj zážitky na hranici extázy". O tej predchádzajúcej (Zápisky z bezčasia) hovorí, že "vystihuje s nadhľadom ublbujúcu realitu prebehnutých dlhých mesiacov".

Lisabon je na siedmich kopcoch a nadhľad sa tak ponúka pri každej prechádzke. Alebo priamo od písacieho stola autorky. Kapitoly ako "Na skok v blázinci" nám síce pripomenú všednú prácu českých ministerstiev, pri ktorej "Jesenné mláky odovzdane sem a tam slimák sa pláva," brilantný štýl však oveľa častejšie žiari radosťou z nespútaného behu života. A nemusí to byť práve tanec s japonským cisárom (ten napokon vymyslený nie je), stačí drobná tvorivosť pri sobotňajších raňajkách.