"Jemná prírodná lyrika vsadená do Máchovho kraja a svojou subtílnosťou pripomínajúcou japonskú haiku." Charakterizuje novú zbierku básní Svatava Antošová. Človek sa túla krajinou svojho detstva, aby ju na prahu svojho staroby našiel trochu premenenú. Premenila sa ona krajina, alebo jeho myseľ? Človek blúma pozdĺž dôverne známej rieky, ale ona sa za ohybom mení na rieku neznámu. Kráča po jej brehu a hlavou sa mu naháňajú neodkladné myšlienky o živote, o svete, otázky po zmysle čohokoľvek...