V textoch, ktoré vznikali niekoľko rokov, sa stretneme so sebaironickým nadhľadom, ale napríklad aj bezvýchodiskovými pocitmi normalizačného detstva alebo bezmocnosťou staroby v domove pre seniorov. Album je veľmi osobný, a rovnako ako texty je osobná aj hudba, ktorá je odrazom hudobného vnímania sveta Amálky K. Třebickej.
Album sa nahrávalo v Strelickom nahrávacom štúdiu, časť potom v brnenskom Štúdiu Indies. Na výslednom zvuku platne sa tiež výrazne podieľa osobná aj muzikantská súhra Amálky s jej spoluhráčom na bicie a spoluautorom aranžmánom Vladimírom Třebickým, ktorého hlas možno na nahrávke tiež počuť v niekoľkých piesňach, ktoré tým dostávajú nový rozmer.
Atmosféru dosky dopĺňajú fotografie Simony Amiridu aj autorskou rukou písaný booklet.