Monografia sa zaoberá dôkaznými prostriedkami podľa Trestného poriadku (procesné dôkazné prostriedky) a najmä podľa osobitných zákonov (mimoprocesné dôkazné prostriedky). V úvodných častiach rámcovo predstavuje zákonnosť a prípustnosť dôkazov v trestnom konaní vo všeobecnej rovine, vrátane použiteľnosti nezákonne získaného dôkazu v trestnom konaní. Dielo odlišuje dôkazné prostriedky podľa Trestného poriadku od dôkazných prostriedkov podľa osobitných zákonov, ktoré sú predmetom spracovania jednotlivých ťažiskových kapitol. V nich autor skúma možnosti využitia dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov na základe osobitných zákonov, charakterizuje možnosti využitia informácií získaných pri výkone utajovanej činnosti detektívnej služby na dôkazné účely a rozoberá použitie informačno-technických prostriedkov z pohľadu Evropského súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. V závere ponúka úvahy a návrhy de lege ferenda. Publikácia je určená pre justičnú prax, ale aj pre študentov, ktorí sa téme dokazovania venujú. Zároveň má byť výrazným obohacením odbornej vedeckej literatúry a prispieť k zvyšovaniu kvality aplikačnej praxe a vysokoškolskej prípravy v študijnom programe právo.