Autorka bola vedená snahou vyniesť estetické cítenie z prítmia podvedomia do jasného svetla vedomia a odvodiť všeobecne platné zákony, ktoré potom môžu pomôcť ľuďom, ktorým záleží na prostredí, v ktorom žijú, ktorí chcú chrániť svoje kultúrne a prírodné dedičstvo, aj vytvárať nové hodnotné prostredie pre seba a budúce generácie. Ľudia by sa nemali báť vyjadriť svoj názor na architektúru a umenie. Mali by mať sebavedomie vyhlásiť „To sa mi páči/nepáči“, nie „Ľudia, ktorí tomu rozumejú, hovoria, že je to dobré/zlé“. Všetci tomu rozumieme a máme právo na svoj názor.