Ako silnejú globálne klimatické zmeny a ako sa vo verejnom priestore stále častejšie diskutuje o umelej inteligencii, objavujú sa aj rôzne predstavy, či by UI nešla využiť práve na riešenie klimatickej krízy. Marc Coeckelbergh vo svojej knihe Zelený Leviathan alebo Poetika politickej slobody (s podtitulom Sprievodca slobodou v čase klimatickej zmeny a umelej inteligencie) ukazuje, že vo chvíli, keď si položíme otázku "Môže umelá inteligencia zachrániť planétu?", by sme sa mali pýtať aj takto: "Znamená to, že sa budeme musieť vzdať politickej slobody?" Ešte pred príchodom Zeleného Leviathana, ktorý by mohol byť poverený riadením zmeny klímy, by sa teda kľúčovými témami diskusie mala stať sloboda samotná. Autor hľadá riešenie predovšetkým v liberálnej tradícii, pre ktorú je osobná sloboda najvyššou hodnotou, a predkladá originálnu argumentáciu o budúcnosti technológií a životného prostredia. V diskusii s mysliteľmi politickej filozofie rozširuje význam slobody a zároveň sa snaží vyvarovať takých modelov vlády, ktoré by sa mohli postupne rozvinúť ako autoritárske. Navrhuje, aby sme popri diskusii o spravodlivosti a rovnosti premýšľali rôzne kolektívne opatrenia a spoluprácou na globálnej úrovni prijali pozitívne a vzťahové poňatie slobody. Tá by sa už nemala týkať iba ľudí, ale aj mimoľudských bytostí, a umožňovať rozvoj nielen ľudskej spoločnosti, ale aj sveta ako celku. Na rozdiel od ľahkého libertariánstva a absolútnej viery v spásu prostredníctvom technológií sa v knihe uvažuje nad takým riešením globálnej krízy, v ktorom by umelá inteligencia zohrala dôležitú úlohu najmä pri vytváraní nového, viac inkluzívneho politického kolektívu.