Ako sa má ľudstvo vyrovnať s umelou inteligenciou? V záujme prosperity musí AI slúžiť jednotlivcom, nie naopak. Čelíme jednej z najväčších dilem v histórii – ako využiť potenciál umelej inteligencie a pritom zaistiť, že človek zostane človekom. AI síce mnoho vecí zvládne lepšie ako my, časom si ale začne žiadať našu neobmedzenú dôveru. Lenže tu už sme dali jeden druhému, štátom, inštitúciám, vyšším princípom. Máme sa teraz úplne zveriť AI založenej na „objektívnej racionalite“ – a dopustiť tak, aby bola naša civilizácia zásadne pretvorená? Za pohodlie zaplatiť stratou identity, kultúry i ľudských citov? Autor v knihe predstavuje trochu odlišnú víziu, ktorú nazýva AI pre ľudí – AI 4P. Hnacou silou pokroku nie je vždy revolučná sociálna zmena – tá ostatne podľa bratov Čapku° plodí násilie – ale často sú to zmeny postupné, spôsobené novými technológiami v službách jednotlivcov. Mozog, vrátane rozumu, emócií, ideálov i intuície, zostane nenahraditeľnou autoritou chrániacou naše evolučné záujmy. Jedine tak môže náš život zostať skutočným príbehom pokusov a omylov, výhier i strát.