Ak prechádzame dnes Prahou, jej historickým jadrom, ale najmä štvrťami, ako sú Smíchov, Holešovice, Bubeneč, Žižkov, Vinohrady či Karlín, uvedomuje si len málokto, že tvár a charakter dali týmto mestským častiam vo veľkej miere architekti, sochári a maliari, vytvárajúce a realizujúce svoje projekty a umelecké diela v priebehu šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 19. storočia. Sústredení na architektonické skvosty dávnej minulosti z obdobia gotiky či baroka, alebo na súčasnú modernú architektúru s jej chladnou odťažnosťou as rozmermi, zatieňujúcimi svoje okolie, prehliadneme často desiatky, ba stovky mimoriadne zaujímavých budov s bohato zdobenými portálmi, nadokennými rímsami, vlysmi štíty. V ozdobných nikách a na štítoch týchto budov sú umiestnené sochy, ich múry zdobí sgrafita či maľby. Ich rozmery vychádzajú z ľudských merítok a ich účelom je slúžiť každodennému životu a potešiť oko každého okoloidúceho. A ľudskému merítku sú prispôsobené aj stavby monumentálne, postavené v tomto období, ktoré každý z nás pozná a berie si ich za svoje - Národné divadlo, Rudolfinum, Národné múzeum, ale aj Palackého most alebo Priemyselný palác na pražskom Výstavisku. Hovoríme o dobe mimoriadneho urbanistického, architektonického a technického rozmachu Prahy, o dobe zásadnej etapy jej premeny z provinčného mesta rakúskej monarchie na rušné, pulzujúce veľkomesto novo sa prebudivšieho národa, oplývajúceho sebavedomím a kultúrnou a hospodárskou silou. Veď len počet obyvateľov Prahy a jej predmestí sa v priebehu druhej polovice 19. storočia takmer zdvojnásobil a dosiahol dvestotisíc. Rast počtu obyvateľstva a hospodársky rozmach si vynútili stavbu nových mostov, komunikácií, modernej pouličnej dopravy, železnice a železničných staníc. Nutnosť vzdelania stále širších vrstiev obyvateľstva si vynútila stavbu základných, ale aj stredných a vysokých škôl. Rastúce národné sebavedomie viedlo k zakladaniu spolkov, výstavbe sokolovní a meštianskych besied, ale aj radníc, peňažných ústavov a bánk. Odrazom národného sebauvedomenia bola aj postupná premena vzťahu k stavebným pamiatkam minulosti. Symbolom kultúrnej sily národa sa stala výstavba Národného divadla, Národného múzea a ďalších kultúrnych zariadení, symbolom rastúcej hospodárskej sily Veľká jubilejná výstava v roku 1891. Zmyslom tejto knihy je vykonať čitateľov Prahou šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 19. storočia, a zoznámiť ho s jej premenami , tak ako boli zachytené v ilustráciách a textoch v tej dobe vydávaných českých obrázkových časopisov Zlatá Praha, Kvety a Svetozor. Stretneme sa tu však nielen s vyobrazeniami ulíc a budov, ale aj s obyvateľmi hlavného mesta českého kráľovstva. Mnohé vyobrazenia cielene i mimovoľne približujú ich každodenný život, iné každoročné slávnosti či sviatky, niektoré potom farbisto líčia mimoriadne udalosti spojené s rôznymi oslavami či smútočnými udalosťami, zvláštny oddiel sa venuje aj pohromám, ktoré postihli obyvateľov Prahy v sledovanom období. Mnohými vyobrazenými i popisovanými témami prestupuje kontext prebúdzaného národného sebavedomia. Neoddeliteľnou súčasťou povedaných časopisov boli ilustrácie približujúce niektoré objekty a pamiatky, ktoré svedčia alebo svedčili o dávnej minulosti historického mesta. Súčasťou našej publikácie sú aj dobové prechádzky okolím vtedajších historických pražských miest, tvoriacim dnes neoddeliteľnú súčasť Veľkej Prahy. Definitívnym a symbolicky pojatým záverom je potom spomienka na dve veľké udalosti prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 19. storočia. Septembrová povodeň roku 1890 symbolicky uzavrela minulosť, Jubilejná výstava roku 1891 definitívne otvorila brány mesta novej dobe.