Pojem zlatý rez zaviedol v 19. storočí nemecký filozof Adolf Zeising. Je to číslo, ktoré označujeme písmenom φ (fí) na počesť gréckeho sochára Feidiása. Zlatý rez poznajú ľudia od staroveku (Cheopsova pyramída, Šalamúnov chrám, románske kostoly), do módy prišiel opäť v čase renesancie, ako dosvedčuje Pacioliho dielo De divina proportione s ilustráciami Leonarda da Vinci. V 19. storočí skúmal Adolf Zeising túto božskú úmeru aj z hľadiska estetiky a architektúry. To on dodal zlatému rezu mystický a mýtický nádych. Rumunský diplomat Matila Ghyka sa snaží preukázať, že existuje estetika založená na vedeckom základe. Svoje tvrdenie, že zlatý rez je matematickým kľúčom krásy, zakladá na päťuholníku, ktorého uhlopriečky sa v zlatom reze pretínajú. Zdôrazňuje privilegované postavenie zlatého rezu natoľko, že mýtus o ňom nastoľuje s konečnou platnosťou.