Hra spracováva historickú udalosť z januára 1703, kedy sa 47 bývalých vazalov rodu pánov z Akó pomstilo za incident, ktorý viedol k rituálnej samovražde ich pána. Jedná sa o mnohokrát a mnohými žánrmi spracovanú tému, hra autorského kolektívu zloženého z osobností Takedy Izumoa, Namiki Sósukeho a Mijošiho Šórakua však patrí k najznámejším a najcitovanejším. Dej hry pochopiteľne akcentuje dlhé a zložité prípravy pomsty, ktoré museli vazalové konať tajne as obmedzením osobného kontaktu. Róninové majú v hre ako kód pridelené jednotlivé znaky japonskej slabičnej abecedy. Zároveň sa počas jedenástich dejstiev hry stretávame s časovými skokmi, respektíve s retrospektívami, ktoré dokresľujú hlavnú dejovú líniu, tvoria detailnejšie pozadie hlavných udalostí a vykresľujú komplexný obraz japonského konceptu vazalskej vernosti.
V hre je tak dokumentovaná vertikálna štruktúra japonskej spoločnosti, v ktorej sú dodnes viditeľné vzťahy medzi podriadeným a nadriadeným, zodpovedajúce skoršiemu vzťahu medzi pánom a jeho vazalom. Za hlavnú a dodnes živú tému hry možno označiť obetovanie osobného šťastia a blaha vlastnej rodiny v prospech skupinového cieľa. Osud róninov, vykorenených osobností postrádajúcich autoritu, je (nielen pre Japoncov) dodnes aktuálny, ako róninové sú v Japonsku napríklad označovaní aj neúspešní uchádzači o štúdium na vysokej škole. Dá sa teda povedať, že dôvody popularity hry „Pokladnice samurajskej vernosti“ nie sú iba kultúrne, ale aj sociologické.