"Zase už visím za krídlo dole," hovorí vo svojej už druhej knihe veršov Michaela Orsi. Pri zbierke milostnej poézie je to príznačný obraz. Pre básničku, v civilnom živote baletku a herečku, (či snáď len pre hrdinku jej veršov?) je láska niečím veľmi podstatným, niečím, bez čoho nemôže žiť. Milostné krídla na ktorých ulieta, ju však prinútili nahliadnuť ako do výšin nebeských, tak aj do tiesnivých hlbín. Našťastie nie do hlbín pekelných - len do peripetií vzťahov, ktoré sú vždy niekedy v dur a niekedy v móle. Hudobné názvoslovie k Michaeliným veršom sedí, jej verše sú melodické, s dokonale znejúcimi nádchami a celá kniha pripomína dosku krásnych šansónov. Zbierke svedčia aj pripojené umelecké fotografie Tomáša Rossiho.