Posledná zbierka poézie literárneho vedca, rusistu, prekladateľa a básnika Jiřího Honzíka je ohliadnutím za životom človeka, kde sa motívy milostné prelínajú s konečnosťou bytia.

Jiří Honzík sa narodil 19. apríla 1924 v Košumberku pri Chrudime. V roku 1950 absolvoval literárnu históriu na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity, kde pôsobil následne ako ašpirant a odborný asistent. Od roku 1972, keď musel z univerzity odísť, je prekladateľom a literárnym historikom v slobodnom povolaní. Publikuje od roku 1945 v novinách aj časopisoch, je autorom početných predhovorov a doslovov, usporiadateľom radu autorských výborov a antológií (Zlato v azuru, 1980; Poézia prelomu storočia, 1984; Ústa slnka, 1985, ai) a prekladateľom ako šesťdesiatich titulov z ruskej literatúry a literárnej vedy (oi M. Bachtin, V. Brjusov, N. Gumiljov, A. Lunačarskij, B. Okudžava, B. Pasternak a I. Turgenev). Samostatne knižne vydal výbor z literárno-historických štúdií Dve storočia ruskej literatúry (Torst, 2000) a zbierku básní S jeseňou za chrbtom (Torst, 2005). Jeho manželkou bola prekladateľka a spisovateľka Milena Honzíková (1925-2001).