Kniha Ako som svojim vnúčatám rozprával o vesmíre je založená na autentických rozhovoroch astrofyzika Huberta Reevesa s jeho štrnásťročnou vnučkou. Zaoberá sa širokým spektrom tém: okrem známych otázok, ako sú napríklad vznik a vek vesmíru, čierne diery a temná hmota, sa venuje aj spôsobom merania a poznávania sveta, princípom vedeckého uvažovania a usporiadania ľudských znalostí. Stranou nezostávajú ani úvahy o mimozemskom živote, otázka „hodinára“ čiže stvoriteľa vesmíru alebo zamyslenie o zodpovednosti ľudstva za stav našej planéty. Kniha je rozprávaná ľahko, zrozumiteľne a plynie ako skutočný dialóg so zvedavým dievčaťom, napriek tomu často zabieha do nečakaných hĺbok: je poznať, že Hubert Reeves bol skúsený popularizátor vedy a zároveň veľký vedec, ktorého myšlienky a postoje mali čas dozrieť. Sám autor knihu charakterizoval ako svoj duchovný odkaz mladej generácii a je zrejmé, že si na ňom dal záležať.