Theofil Halama vnáša do súčasnej českej poézie nový ozvláštnený tón, vznikajúci pri kalifornských a havajských brehoch, za ktorými sa rozprestiera takmer nekonečný Tichý oceán. Halamove básne, ktoré zhora spomínané prostredie bohato reflektujú, pôsobia ako ucelené skulptúry, kedy sa už pominujú drobnosti a zostáva len výsledný pevný tvar, často vo svojom závere ústiaci do neočakávanej pointy ako výrazu vnútorného dynamického napätia.