"Všetky zvieratá sú krásne. Somár je krásny. Krtko je krásny. Tiger je tiež krásny. Dokonca aj mravčník, ktorý ohmatáva krajinu jazykom ako slepeckou palicou, má svoje čaro. Dimităr verí, že by sa ľudia mali ku všetkým zvieratám správať ako k sebe. rovným. Tým ich poľudšťuje. Dimităr si predstavuje, že zvieratá sú malé decká s veľmi ostrými nechtami a zubami."

Takto sám autor, bulharský novinár, prekladateľ a básnik Dimităr Kenarov (*1981), objasňuje svoje motívy na vytvorenie básnickej zbierky o zvieratách, písanú v ich mene.

Kenarovove verše sú nevšedne vľúdne k nemej tvári a rovnako ekologické v najlepšom zmysle slova. Hemží sa to v nich rôznorodou apokryfnou zvieranou - ako na filmovom páse sa pred našimi zrakmi odvíjajú príbehy, v ktorých v hlavných úlohách vystupujú huňatý, obrovitánsky mravčník, krtko z podzemného mrakodrapu, hľadiaceho k nebu černozeme, po ňom , zimomrivý vrtichvosť, ktorý sa pozerá bezmála ako my, ich bezsrstí paníčkovia, líšky ukrývajúce sa v brlohu, kde sa more vzdúva a zem vzdychá, alebo blboun nejapný, o ktorého vymrení neexistujú žiadne nevyvrátiteľné dôkazy. Akoby "zabuchol dvere ostrova ako urazená manželka, rozhodnutá odísť aj s deťmi na vidiek k svojej matke".