Bojovú cestu jednotiek 1. čs. armádneho zboru v ZSSR opisujú mnohými spôsobmi stovky a možno aj tisíce najrôznejších kníh, počnúc memoármi a odbornými štúdiami končiac. Môžeme sa tak zoznámiť s osudmi pešiakov, výsadkárov, tankistov, delostrelcov i prieskumníkov. Menej publikácií sa venuje tým druhom vojska, ktorých činnosť v poli už nie je tak viditeľná, ako napríklad ženistom, zdravotníkom a spojárom. Ale pokiaľ je autorovi známe, doteraz nevznikla žiadna špecializovaná práca o automobilových jednotkách československej zahraničnej armády v ZSSR a preto sa rozhodol pripraviť aspoň skromnú sondu do tejto problematiky. Veď bez munície, proviantu, paliva, zdravotníckeho a intendančného materiálu, dodaného včas na správne miesto by československí vojaci ťažko mohli uskutočniť akúkoľvek etapu svojho pochodu „z Buzuluku do Prahy“. Treba mať tiež na zreteli, že v rámci 1. československého armádneho zboru slúžilo viac ako 2000 vodičov, automechanikov a ďalších vojakov, ktorí so svojou činnosťou prispievali k tomu, aby všetky vozidlá zboru mohli podávať stále potrebný výkon.