Autoportréty – druhá básnická zbierka autorky – sú kompaktným dielom. Autorkin ‚klasicistický' naturel, jej presné pozorovateľské umenie a úcta k tradícii obrazu, slova i hudby, ale predovšetkým jej schopnosť presahu, umožňujú duchovnú jednotu zbierky. Cez tento klasicistický ráz je táto kniha hlboko osobná a prezrádza toho o autorkinom vnútornom vesmíre mnohých. V jej metóde sa zlievajú tri pramene práce s dušou, ktoré v básničinom živote dominujú: básnická imaginácia, terapeutická citlivosť a umenie hudby.