Nový román autorky úspešnej knihy Čím sú ľudia živí zavádza čitateľov tentoraz do učiteľského prostredia v období nastupujúcej normalizácie. V jej dusnej atmosfére sa prelína niekoľko silných príbehov, ktorých protagonistkami sú predovšetkým ženy. Ich osudy plné bolestných okamihov a ťažkých rozhodovaní (starosť o postihnuté dieťa, dilemu medzi tlakom doby a hlasom svedomia) sleduje autorka s pochopením, ale bez zbytočného sentimentu. O to je jej výpoveď o ľudských charakteroch silnejšia. Slovo autorky: Takmer päťdesiat rokov mojej učiteľskej práce ku mne priviedlo mnoho detí i rodičov, najmä matiek. Boli medzi nimi aj matky postihnutých detí a ja som s veľkou úctou a obdivom sledovala ich statočný a často osamelý boj o výchovu dieťaťa a jeho zaradenie do spoločnosti, boj, o ktorého ťarchu nemá väčšina ľudí často ani predstavu. Táto kniha je len pokusom o výraz mojej úcty k ich bolestnému materstvu. Tu viac, než kdekoľvek inde platia slová spisovateľky Kvety Legátovej: „Nesmerateľná láska k tomu, čo sa z nás zrodilo, ochota odpúšťať, obeť a zľutovanie, to je podstata matky. Veď Boh je vlastne matka, ak nám odpúšťa a berie na seba naše utrpenie.“ Nikdy by som to nedokázala vyjadriť lepšie