Kniha rozpráva o osudoch netolických Neyhauserov, tak farbisto popísaných v predchádzajúcich románoch Čo mi baby rozprávali a Čo baby nevedeli. Časovo ich však predchádza, Vespasián Neyhauser, prvý muž okrúhle baby Anny, hlavné hrdinky románu Čo mi baby rozprávali, sa na prvých stránkach tejto knihy objavuje ako malé dieťa.
Z alpského podhoria putujú traja malí Neyhauserovia v sprievode statočného pána Ješka až do domu svojich starých rodičov v Strunkoviciach nad Blanicí a následne do Netolic. Nezastaví ich ani "čierna choroba", ani lupičské bandy, ani veľký Dunaj. Ich túžba po návrate do lona rodiny, o ktorej im rozprávala ich matka, je silnejšia ako okolnosti. Začiatok 16. storočia nebol vôbec prechádzkou ružovou záhradou. Slabý kráľ Ľudovít Jagelovský na českom tróne, vpád tureckých vojsk pod vedením ich najúspešnejšieho vládcu v histórii Sulejmana I. povedaného Nádherného do Uhorska, porážka českých vojsk v bitke pri Moháči, mor vyľudňujúci celé dediny, bezprávie na cestách, bezprávie na ceste histórii, sa ľudia milujú, rodia sa im deti a oni sa snažia žiť a radovať sa zo života.
Nie inak je to s netolickými Neyhausermi, Havlom, bývalým komorníkom vladára Petra IV. z Rožmberka, pánom Ješkom, súrodencami Markom a Blážom a ďalšími postavami tejto čítavej knihy. Napriek tomu, že sa významná časť knihy odohráva na krumlovskom zámku, jej hlavnými hrdinami sú jednoduchí sedliaci, mlynári, furmáni, čeľadníci a služobné. Kniha je vlastne oslavou prostých ľudí, ktorí aj po všetkých ranách osudu znova a znova povstávajú ako bájny vták Fénix z popola.