Len ťažko možno nájsť českého čitateľa, ktorý by nepoznal Pána prsteňov alebo Letopisy Narnie. Meno Owena Barfielda, bez ktorého by tieto diela pravdepodobne neboli nikdy vznikli, je však v českom prostredí takmer neznáme. Pritom to bol práve Barfield, kto rozhodujúcou mierou prispel k sformovaniu voľného filozoficko-literárneho združenia Inklings, ku ktorému od počiatku patril jeho celoživotný priateľ CS Lewis a neskôr tiež JRR Tolkien. Práve Barfieldova rozprávka Strieborná trúbka priviedla Tolkiena k tomu, aby sa pokúsil písať príbehy pre deti, a Básnická reč ho vyzbrojila pohľadom, ktorý mu pomohol osloviť novou mýtotvorbou celý svet. CS Lewis označil Barfielda za najlepšieho a najmúdrejšieho zo svojich neoficiálnych učiteľov a svoje Letopisy Narnie venoval Barfieldovej dcére Lucy, ktorá ho inšpirovala k postave hlavnej hrdinky.

V Básnickej reči dostáva český čitateľ do ruky knihu, ktorá začala epochu novej literárnej fantázie, epochu nového hľadania celistvosti, ktorá by obsiahla vedu aj vieru, zachytila vecnú zručnosť aj umeleckú tvorbu, nasýtila rozum aj srdce. Slová Howarda Nemerova, nositeľa Pulitzerovej ceny za poéziu a niekoľkých ďalších prestížnych literárnych ocenení, ktorý označuje Básnickú reč za "posvätnú knihu" svojej básnickej generácie, nie sú nadsadené. "Máme dosť zaujímavých autorov, ale Owen Barfield sa neuspokojuje s tým, že je zaujímavý," hovorí Saul Bellow, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru: "Jeho predsavzatím je pomôcť nám na slobodu."