Gymnaziálny riaditeľ Martin Mikoda si láme hlavu nad mimoriadne nadaným, avšak problematickým študentom, keď ho dostihne šokujúca správa o smrti bývalého spolužiaka Tomáša. Profesor Mikoda sa začíta do zápiskov, ktoré si s Tomášom as ďalším spolužiakom vymenil koncom deväťdesiatych rokov. Tie ho dovedú k nečakaným zisteniam a podnietia k tomu, aby sa pokúsil triezvo nahliadnuť vlastnú minulosť – a nie iba tú. Vo víre nadchádzajúcich udalostí ho čaká nejedno prekvapenie, stretnutie s bývalými láskami a priateľmi mu poslúži ako osobitá bilančná psychoanalýza, v priebehu ktorej sa bude vyrovnávať s vytesnenými spomienkami.
V životoch ústrednej trojice priateľov zohráva dôležitú úlohu literatúra. A to nielen ako zábava či odrazový mostík na sebapresadenie, ale predovšetkým ako priestor, kde je možné hľadať odpovede na kruciálne otázky, ktoré sme si v rytme každodennosti zvykli prehliadať. Podobné literárne zanietenie možno vytušiť aj u esejistu a vysokoškolského pedagóga Jána Koska, ktorý románom Bez ilúzií by to nešlo prvýkrát vstupuje na pole prózy.