Genius loci Aša. Život niekoľkých nemeckých rodín od prvej republiky až do traumatizujúceho odsunu. Znepokojujúce svedectvo o dobe a ľuďoch, na ktorých by sme najradšej zabudli.

Aš. Mesto na samom západe republiky, kedysi blýskavý drahokam Sudet, kde kvitol textilný priemysel a obchod. Bývalo plné obchodíkov, reštaurácií a kaviarní. Príbeh doby, kedy sa všetko začalo trieštiť, začína v roku 1915 a končí odsunom. Politické pozadie však v tejto knihe nehrá hlavnú úlohu.
Hlavnou hrdinkou je Hedviga. Dievča, ktoré sa odmalička stretáva s istým pocitom nedostatočnosti, s pudením, ktoré ju niektoré veci núti robiť, v inom jej naopak zabraňuje. Vehementne sa snaží od Wernersreuthu, dnešného Vernérovho, odpútať, hoci je s ním z rôznych dôvodov trvalo zviazaná. Prežívanie Hedvigy je odtrhnuté aj priťahované, ľahostajné aj zaujaté, spurné aj pokorné. Hedviga zápasí s pocitmi odcudzenia i lásky, takej, akú ju poznáme z milostných románov, ale podávané bez príkras.
Kniha Biely Prameň je holdom mestu Aši, po ktorom dnes neštekne ani pes. Stále tu nachádzame pozostatky minulosti. Rozpadnuté múry domov, pivnice, studne. Je to krajina tajomná, kde si daň za historický vývoj vybrala príroda. Napriek tomu ho vo svojej fantázii autorka vidí ako mesto bohaté a krásne, s obrovským potenciálom. Preto o ňom píše, preto tu žije.