Dej fantastickej prózy je zasadený do blízkej budúcnosti (koniec 21. storočia). Ľudská civilizácia vtedy prešla (pred viac ako štyridsiatimi rokmi), časy hlbokých systémových kríz, spoločenského chaosu, pandémií a lokálnych vojen. Ľudia, ktorí prežili, museli prehodnotiť väčšinu doterajších zvykov, samozrejmých daností a doterajších spôsobov existencie. Na troskách starého sveta vzniká nová planetárna spoločnosť. Mladé na prahu dospelosti sa nachádzajúce generácie, nepostihnuté ťaživou skúsenosťou vojen a rozvratu, sa snažia nadviazať na to dobré z minulosti (vedy, umenia, remeslá) a za pomoci nových technológií sa snažia založiť nový svet. V čase v ktorom sa odohráva príbeh je už ľudstvo konsolidované a plne sa zameriava na výskum a kolonizáciu planét našej slnečnej sústavy. K duševnému a hmotnému bohatstvu civilizácie majú prístup všetci ľudia. Základnou myšlienkou je potreba kooperácie, zodpovednosti a súcitu. Hrdina príbehu, starý muž, je jedným z mála posledných svojej generácie. Nesie v sebe skúsenosť z doby krízy. Počet ľudí na planéte klesol pôsobením vojen a pandémií približne na desatinu pôvodného stavu. Snaží sa pomáhať zo všetkých síl mladým generáciám, ale vie, že už nikdy nezíska ich nevinnú skutočnosť, čerstvú životnú energiu a vieru v ich ideály. Z tohto rozporu medzi jedincom a spoločenským vývojom čerpá hlavná zápletka novely.