Zbierka Lenky Juráčkovej Čemerice je nazvaná podľa trvalky, ktorá zdobí a očaruje, ale môže tiež ublížiť svojim jedom. To isté nás denne stretáva a my sa s úskalím čemeríc trpezlivo vyrovnávame. Ako by to ešte nestačilo, ukladáme si do seba zranenia tých najbližších, nesieme si ich tajuplne zdedená, vybavujú nás strachom, že za tým, čo nás teší, určite vyčkáva bolesť. Alebo naopak?
Prvý oddiel Helleborus prekladá autorka rodinnými príbehmi: dve babičky, každá z iného kraja, ale obe poznamenané osudovou stratou, dedo, ktorý statočne prekonáva samotu. Beskydské lesy a lašský dialekt sa prelínajú s ukrajinskými listami a rastlinami divotvornej babičkinej záhrady.
Druhá časť Sviece - rozlúčka so slobodou tradovanej na juhu Moravy - uteká za mesto, zastaví sa na poli a pokračuje vlakom ktoviekam.
V záverečnej časti Z posledných jabĺk akoby sa urovnali staré zranenia a kruh sa uzatvára smerom k deťom.