Prvá autorská zbierka Martina Štrunca je prostým vyjadrením pestrosti palety života, ktorej farby majú mnoho odtieňov a foriem a ktorej konečnú podobu máme nakoniec vždy v rukách my. Zbierka, zložená hlavne z piesňových textov, poetických aforizmov, krátkych lyrických príbehov a básní, sa zaoberá vnímaním života z pohľadu človeka a ľudstva ako celku. V jednotlivých kapitolách sú popisované úskalia i radosti bytia, po ktorých prežití sa dostavuje pocit pochopenia zmyslu rovnováhy v našich životoch.
Z tohto pochopenia potom vychádza aj predstava, že všetci sme si rovní a všetci máme rovnaké problémy, a hlavne to, že každý z nás drží svoju prítomnosť vo svojich rukách, hoci sa nám niekedy môže zdať, že opak je pravdou.
Asi najlepšie hlavné nosné momenty tejto zbierky vystihol Peter Holman, keď o nej napísal: „Všetko, čo je, už bolo, život človeka je stále rovnako farebný ako predtým, mnohofarebný, farebný bezohľadne aj láskyplne, bolestne aj s nevýslovnou nehou, istota neistoty súčasného sveta aj života v ňom často prebíja kymácajúcu sa bolestnú istotu existencie čohosi základného, hovori tomu láska, viera, alebo ako si len praješ.