Kniha "Červená symfónia" pôsobí svojím pôvodom, ale predovšetkým svojim obsahom tak neuveriteľne, až v čitateľovi mimovoľne vzniká podozrenie, že sa jedná o mystifikáciu. Podobný názor však rezolútne spochybňujú minimálne dva zásadné dôkazy jej pravosti. Po prvé, v texte spomínaný Navašin je skutočná historická postava (porov. s poznámkou v texte). Druhým a ešte pádnejším dôkazom je to, že obsah knihy "Červená symfónia" zhruba po tridsiatich rokoch v plnom rozsahu a nezávisle na Rakovskom plne potvrdil americký profesor Anthony Sutton vo svojich viac ako desiatich knihách, ktoré vydal v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Do jeho rúk sa totiž úplne náhodne dostal dokument so zoznamom členov akejsi tajnej organizácie, zaujímajúcej kľúčové postavenie v americkom establishmente. Po niekoľkých rokoch Sutton postupne odhalil štruktúru organizácie, ktorú sám nazýva „Rád“. Prof. A. Sutton analyzuje a rozoberá jej obrovský vplyv na ekonomický a politický život v Amerike. Zistil, že tento "Rád" kontroluje vzdelávací systém v USA, spoločenské prostriedky formovania názorov mládeže, rad kultúrnych spoločností až po cirkvi. Ešte dôležitejšia je ale medzinárodná činnosť tohto tajného zväzu. Financoval totiž hlavné politické smery dvadsiateho storočia: boľševiky aj nacistami. Najprv im pomohol upevniť moc a potom zinscenoval celosvetový konflikt medzi nimi. Vodcovské korporácie, zastupované "Rádom", počas vojny získali neuveriteľné zisky. Súčasne sa im podarilo oslabiť štátne inštitúty základných európskych veľmocí. Tým sa „Rádu“ na dosah priblížil jeho hlavný cieľ: vytvorenie „nového svetového poriadku“, ktorým má byť podľa Rakovského celosvetový komunizmus. Ten však zrejme nastane až po zinscenovaní Tretej svetovej vojny, ktorá podľa predpovede skoršieho príslušníka alebo predchodcu "Rádu", vodcu amerických Iluminátov Alberta Pikeho, vypukne na Blízkom Východe ako vyostrenie konfliktu medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, a ktorá podľa všetkého definitívne vybaví islam.