Román z doby vlády Josifa Vissarionoviča Stalina líči dramatický život dôstojníka sovietskej tajnej polície NKVD o jeho boji so sebou samým, keď v jadre láskavý človek musí robiť ťažké a ťaživé veci, ktoré sú silne v rozpore s jeho morálnymi zásadami a výchovou. Kniha je písaná ich-formou a je vedená ako spomienky na rok 1940. Dej románu, odohrávajúceho sa počas obdobia politicko-ekonomicko-hospodárskej spolupráce medzi ZSSR a nacistických Nemeckom, je rozdelený na dve časti, z ktorých prvá sleduje osud poľských vojakov zajatých počas sovietskej invázie do Poľska. V druhej časti je potom hlavnou témou stále prebiehajúca sovietizácia pôvodne poľského mesta Ľvova.