McCarthy v románe Cesta stroho a lapidárne líči svet po globálnej katastrofe - presne domýšľa jeho podobu i jednania preživších vo svete, kde z niekdajšej civlilizácie nezostalo takmer nič. Dej Cesty tvorí putovanie otca a syna pustou, bezútešnou krajinou, trvalo zakrytou príkrovom mrakov. Pútnici smerujú k moru, vedení neurčitou nádejou, ktorej chatrnosť si dobre uvedomujú. Väčšinu času hladujú, prespávajú v lesoch a pod mostami, vyhýbajú sa ľuďom, pretože od tých, čo prežili, sa nedá čakať nič dobré. Otec vynakladá všetko úsilie na to, aby syna pred svetom uchránil a doviedol k cieľu, pretože táto úloha je to jediné, čo má ešte zmysel. A možno nielen pre neho samotného.

Anotácia 2: Svet po globálnej katastrofe. Bezútešnou krajinou, šedou a studenou prechádza otec s malým synom. Väčšinou hladní, nocujú v lesoch, ostatným preživším ľuďom sa vyhýbajú, pretože od nich nemôžu čakať nič dobré. Ich nádejou je dôjsť k moru, otec však vie, že sa jeho čas sa kráti. Cesta je román temný, ale nie bezútešný: apokalypsu líči v majstrovskej skratke, ale čitatelia neodopiera nádej.

Za tento román autor dostal v roku 2007 Pulitzerovu cenu .