V Ceste na sever sa Karel Čapek – hravý pútnik s umeleckou dušou – prejavuje ako mimoriadne vnímavý pozorovateľ a obdivuhodný rozprávač, ktorého vtip a humor, cit pre kontrast, rozhľad a porozumenie sú umocnené nevyčerpateľným jazykovým bohatstvom. Jeho myšlienky usilujú o čo najväčšiu výstižnosť a úplnosť, štýl je rovnako vycibrený ako v jeho najlepších poviedkach. Líčenie škandinávskej prírody pripomína báseň v próze, v ktorej je všetko vykreslené tak verne, že máme pocit, akoby sme práve vdychovali slaný vzduch na nórskom pobreží, ako by nám oči zaplavili všetky odtiene zelene dánskej krajiny alebo akoby sme dlho putovali nekonečnými švédskymi hvozdmi. V Ceste na sever vrcholí aj Čapkov výtvarný talent. Väčšina z približne dvoch stoviek farebných a čiernobielych kresieb znázorňuje inšpiratívnu krajinu a na celej polovici z nich vidíme hory – privádzačky vesmírnej energie, strážkyne podzemných vôd i osamelé nositeľky tajomstva… Čapek nám objavuje veci, ktoré zdanlivo poznáme, a obdarúva ich novým kúzlom. Pre tých, ktorí boli na severe a možno ho aj dobre poznajú, je tento kraj videný Čapkovými očami v mnohom iný ako ich spomienka - a celkom iný ako v bežnom cestopise. Máme chuť hneď sa tam rozbehnúť a na mieste si všetko overiť! Cesta na sever je zábavná, ale nikdy nie je povrchná. Zažívame s ňou číre potešenie najvyššieho stupňa – a to je nám vždy potrebné.