V jedinej vete: "Ocitnúť sa v stave najvyššieho otrasu, osvieteného neskutočnom, s kusmi skutočného sveta v kútiku seba samého" je obsiahnutá celá podstata životného osudu Antonina Artauda. Väčšina básní v knihe pochádza z neskoršieho autorovho obdobia, kedy Artaud absolvoval iniciačný rituál pri kmeni indiánov Tarahumara v Mexiku, majúci zásadný vplyv na jeho ďalšie duchovné smerovanie, ktoré realizoval aj vo svojej umeleckej tvorbe. Vďaka tomuto výboru sa nám tak otvára ucelená vizionárska línia jeho diela v kompaktnom celku a môžeme pozorovať rozvoj jeho vízií a nadobudnutých transcendentných skúseností aj ich prevedenie do osobného života.