Druhá beletristická kniha popredného jazzového publicistu Vladimíra Kouřila, pozýva do tichého, básnicky vnímaného sveta. Citlivo napísané poviedky, z ktorých dýcha autorova skúsenosť sedemdesiatpäťníka s úctyhodným množstvom absorbovaného, voľne plynie priestorom i časom. Autor o svojej knihe: „…mnohí si to už uvedomujú, väčšina to ešte nevníma, že sa začíname prepadať do hlbín umelej a nehmatateľnej a bezrozmernej zdanlivosti, takže začíname mať prchavý a rozostrený rozhľad. Aby sme sa dokázali bezpečne pohybovať nad alebo mimo nej, musíme vlastnú prítomnosť silnejšie vzťahovať ako k minulosti, tak k dosiahnuteľnej či predstaviteľnej budúcnosti. Osobne to tak prežívam a dramatizujem to svojimi novými príbehmi.“