Útly vzdušný zväzok Gábora Gyukicsa, ktorého texty preložil do slovenčiny Robert Svoboda, je skutočnou minimalistickou perlou: okolo pol stovky strán, okolo pol stovky básní, z ktorých väčšina má sotva pár riadkov.
Pol stovky určite nie. Trochu záhadný titul zbierky núti k popremýšľaniu. Má to byť vôbec otázka? Takto napísané, s malým počiatočným písmenom a bez otáznika na konci? To je naozaj otázka... Gyukicsova zbierka sa pátri po základoch lyrickej oznamovacej situácie, pričom nás pozýva na cestu svetom, v ktorom už je nemožné sa presvedčiť, či ešte existuje príroda a subjekt, či ešte existuje podmet a predmet, či ešte existuje priestor a čas a či je medzi oboma členmi každej tejto dvojice ešte vôbec nejaký rozdiel.
Týmito klasickými otázkami poetiky je knižka pretkaná asi tak, ako si improvizačný džez vypomáha všeobecne známymi štandardmi, ktoré sa dávno stali súčasťou univerzálneho džezového fondu, teda ich poslucháč rozpozná, ale u každého nového interpreta sa vedia znovuzrodiť v predtým neznámej, individuálnej podobe.