Nosíme ich v sebe všetci - drobné depresie, smútky, neúspechy. Michal Novotný ich nazýva čiernymi zrnami.
Hrdinku jeho románu, Kláru, nadanú očarujúcu baletku, priviedla čierne zrná na okraj priepasti zvanej samovražda. Do širokého, takmer hrabalovského toku vnútorného monológu je čitateľ vťahovaný detektívnou metódou postupného odhaľovania ľudských osudov ovplyvnených vojnou, povojnovým vyhnaním sudetských Nemcov i morálnym marazmom socializmu.
Autor tak robí s neskonalou úprimnosťou, chuťou rozprávať, ale aj zneisťovať vopred dané odpovede. Smutné a komplikované obdobia našej histórie podáva cez hrdinstvo i zlyhanie obyčajných ľudí. Vznikol brilantný text o vine, strate a pokání.