Román sa odohráva v malom domčeku vo fiktívnom juhočeskom mestečku menom Kropáčova Blatnice medzi rokmi 1900 až 2000. Žije v ňom, či v rámci dvadsiateho storočia skôr prežíva, niekoľko generácií tej istej rodiny, cez ktorú sa ženie séria pohrôm v podobe oboch vojen a neskôr komu. O politiku sa nezaujímajú, tá sa však zaujíma o nich. Kniha vlastne nemá žiadneho hlavného hrdinu a jedná sa o mikrotechnike moci, ktorá sa nenápadne odohráva vo všetkých domčekoch nezávisle od toho, či vládne cisár, fýrer alebo generálny tajomník. Na pozadí rybníkov, rašelinísk a malebných ľudových tradícií sa ich obyvatelia navzájom podporujú aj dusia a ženú sa do rozmanitých psychosomatických chorôb. Výsledkom nie je ani idyla, ani peklo, ale čosi presne na pol ceste medzi nimi. Román je venovaný obom autorovým babičkám, mimovoľným ľudovým kúzelníčkam, ktoré ako slepí pavúky zaplietali osudy svoje aj iných a vôbec ženskému princípu, na ktorom živý svet stojí.