Perecova novela Čo je to tam vzadu na dvore za bicykel s chrómovanými riadidlami? (1966) vychádza z oulipovskej tradície „potenciálnej literatúry“ a na prvý pohľad sa vyznačuje rozvernou hravosťou, jazykovou komikou i formálnou vycibrenosťou. Čitateľovu pozornosť neudržuje ani tak príbeh, líčiaci peripetia vojaka s nezapamätateľným menom, ktorého najdramatickejšie momenty autor rozdrví opakovaním bezvýznamných detailov, ako skôr štýl samotný. Text totiž obsahuje takmer všetky mysliteľné rečnícke figúry a odráža tak Perecovu snahu vyčerpať v rámci diela isté kombinačné možnosti.