Román básničky a prozaičky Boženy Správcovej sa vyznačuje hravosťou, svižným rozprávaním a dobre odpočúvanými dialógmi; autorka aj tentoraz obhliada hranice dobra a zla, a zároveň stavia čitateľov pred otázky, na ktoré nie je, nesmie byť, jednoznačná odpoveď.

Bol by to čierny román, keby jeho temnotu nerozháňalo svetlo na rôzne spôsoby darované, a tiež humor, hoci nie vždy láskavý. Príbehy neľudí sa v knihe prelínajú a stretávajú s osudmi ľudskými. Popísaný život človekodlaka - vlka, ktorý sa za splnu mení na človeka a postupne si počas svojich každomesačných premien prežije obdobie puberty, dospelosti a skorého veku - je bizarným zveličením len na prvý pohľad: v skutočnosti zrkadlí našu každodennosť, hoci trochu prízračne, asi tak, ako Mesiac zrkadlí slnečný svit. Bystré dlačie zmysly a hrdinova neoboznámenosť s našimi myšlienkovými prefabrikátmi nás nútia počúvať príbeh so zvýšenou pozornosťou a znovu hmatať po význame slov, ktorých obsah aj dosah často podceňujeme.