Po úspešných románoch Sedliacky baroko a Rybia krv završuje Jiří Hájíček svoju voľnú "vidiecku trilógiu morálneho nepokoja" do minulosti českej dediny nasleduje teraz román zo súčasnosti. Opäť silný príbeh, v ktorom okrem ľudí tentoraz hrajú dôležitú úlohu pozemky – zdedené polia a spory okolo ich vlastníctva. Vidiecka krajina juhočeských blat je vôbec v texte silne prítomná a okrem jedinečnej atmosféry dodáva príbehu aj historický kontext a taktiež nepriamo vstupuje do osudov hlavných postáv. Zbyněk, profesií správcu pozemkov, sa po mnohých rokoch stretáva so svojou dávnou láskou, aby jej pomohol so zdanlivo jednoduchým majetkovoprávnym problémom. Vracia sa na vidiek, na miesta svojho detstva a dospievania, a zamotáva sa do nejasných okolností sporu o pozemok, ale aj do svojej osobnej a manželskej krízy. Stretáva sa s nespavosťou, blúdi krajinou a katastrálnymi mapami a nad ním sa ako prízrak vznáša bláznivý vidiecky aviatik z osemnásteho storočia. V zlomovom okamihu ide Zbyněk s tvárou pomaľovanou vojnovými farbami do boja. Za to, čo považuje za správne, za sny detstva a "aby sa jedného rána neprebudil ako niekto iný".