Kibucy boli od začiatku 20. storočia jednou z foriem osídľovania mandátnej Palestíny, ktoré malo podporiť návrat Židov z diaspóry do „Zem zasľúbenej“.
Od vzniku toho prvého v Deganiji v roku 1909 prešli búrlivým vývojom a hrali dôležitú úlohu vo vojne o nezávislosť Izraela. Pôvodne komunistické družstvá ale postupne krachovali a vyľudňovali sa, kým kibucy chytili druhý dych a mnohé z nich sa vyvinuli v podniky nadpriemerne schopné obstáť v trhovom prostredí. Autor sa na začiatku roka 2015 vydal do jedného z historicky najvýznamnejších kibucov v Hornej Galileji. Ejn Gev pri malebnom Galilejskom (Kineretskom) jazere sa mu stal východiskovým bodom pre cesty za Židmi, ktorí odišli alebo utiekli z Československa, aby začali od začiatku, niekedy našiel ich potomkov. Pátral po tom, aký život viedli v novej krajine. Stretával zemité kibucníky aj ukričenú komunitu mladých dobrovoľníkov z celého sveta.